blogy logo
login PRIHLÁS SA
BLOG filo666
ČLÁNKY
DISKUSIE
1
SLEDUJETE BLOG
Vitajte na mojom blogu
Filo666



Lovec
pridal Filo666 14.9. 2011 o 13:00

Cudzinec otvoril dvere do miestneho hostinca a do nosa mu okamžite vrazil pach rozliateho piva a pripáleného mäsa. Hostinec osvetlovalo iba pár svetiel, ktoré horeli na stenách a sviečky na stoloch. Z okien svietil mesačný svit a bolo vidieť, že vonku je hlboká noc a z okolitých domov sa už tiež nesvieti.

 V hostinci bolo okolo pätnásť ľudí – všetko miestni dedinčania a farmári ktorý si sem prišli oddýchnuť po náročnom dni. Za pultom hostinský kŕajal mäso a pritom sa rozprával s čašníčkou. Dvere za prichádzajucim sa okamžite zabuchli, no ajtak si ho nikto nevšimol vôjsť. Zložil si z hlavy svoju šedú kapucňu a  namieril si to rovno k prázdnemu stolu ktorý bol v rohu hostinca. Posadil sa a odložil si z chrbta svoje dva meče,   ktoré si položil vedľa na veľkú tašku, ktorú zo sebou vždy nosil.

„Dáte si niečo?“ Spýtala sa ho čašníčka ktorá si ho konečne všimla. „Zatiaľ iba pivo.“ Odpovedal napriek veľkému hladu ktorý ho trápil už tri dni. Tento lov trval už dva týždne a jedlo mu došlo už dávno. Teraz však nemohol polaviť, toto je najbližšie ako sa dostal k chyteniu démona. Bol si celkom istý,že démon je niekto z prítomných ľudí no nemohol určiť kto. Démoni v ľudskom prestrojéní mali zväčša veľkí apetít pre mäso, no tu práve jedli všetci. Nenápadne otvoril tašku aby si overil či je naozaj démon v tomto hostinci. V taške vedľa jeho kuše mal okrem iného aj vlašku s podivnou červenou látkou ktorá nápadne pripomínala ľudskú krv. No táto krv bola oveľa červenejšia so zvláštnym žlto oranžovým žiarením. Bola to krv, ale nie ľudská, bola to krv ktorou krvácali iba monštrá, ktoré sa dostali z pekiel na tento svet. Krv divoko špliechala a naražala na steny flašky napriek tomu, že bola na absolútne nehybnom povrchu, akoby sa snažila dostať von. To bolo znamenie,že démon je tu a určite je blízko.

„Tu máte to pivo.“ Povedala čašníčka keď mu ho konečne doniesla. „Ďakujem, mimochodom, títo ľudia sú všetko stáli zákazníci?“ Čašníčka sa naňho nachvílu udivene pozrela no napokon odpovedala. „Áno, poznám ich už večnosť.“ Keď odišla tak si jemne odpil z piva ktoŕe chutilo hrozne a bol rád, že si ho neobjednal preto aby ho vypil. Oboma rukami sa dotkol pohára a zamrmlal nezrozumiteľnú vetu. Pivo len na sekundu nepatrne zažiarilo a potom vyzeralo normálne. Jeho plán bol nešikovne pustiť pivo keď bude prechádzať okolo jedného stola tak aby sa pivo so zaklínadlom rozlialo na každého sediaceho pri stole. Problém bol, že v hostinci boli tri stoly kde sedeli ľudia a ak si vyberie nesprávny stôl tak démon hned zistí, že to je trik ako ho odhaliť. Obvykle sa dal démon odhaliť aj bez toho, lenže tu sa všetci do jedného hlučne zabávali a jedli.

Tento typ démona bol veľmi nebezpečný typ svojou zákernousťou. Odchytával si farmárov ktorí pracovali osamote na poli, zožral ich mäso a navliekol si ich kožu ako maskovanie. Potom sa dostal do dediny kde využil to, že po zožraní mäsa získal všetky myšlienky a spomienky človeka aby sa infiltroval, postupne vyvraždil vačšinnu dediny a potom sa zase vyparil. Tentoraz mu to však nevýjde.

Cudzinec študoval správanie pri všetkých stoloch a napokon usúdil, že mu to nestoji za pokus a radšej sa tu na noc ubytuje aby na druhý deň dôkladne prezrel všetkých čo sú tu. Mohla to byť aj čašníčka, mohol to byť aj hostinský. Mohol to byť naozaj hocikto a ak by sa lovec odhalil, démon by zase zmizol. Radšej sa pohodlne usadil, objednal si mäso a s chuťou ho začal jesť.

V tom sa na hostinci otvorili dvere a vošiel stárý farmár s bradou. Veľa ľudí ho okamžite pozdravilo ale cudzincovi bolo jasné, že to je démon. Démon kráčal rovno k cudzincovi a sadol si oproti nemu.    „ Vraj ma už dlhšiu dobu hľadáš.“ S úsmevom povedal démon. Starcova tvár vyzerala normálne ale oči mali neprirodezene červeno čierny nádych. „ Myslel som, že budeš múdrejší, práve si sa my sám odhalil.“ Povedal cudzinec a pod stolom namieril vystrelovací mechanizmus, ktorý mal pod rukávom pripevnený na zápästí. „ To si si myslel veľmi zle, ale neprekvapuje ma to. Napadlo ťa, že si cítil moju prítomnosť ešte predtým než som sem vošiel? To ti naozaj nič nehovorí?“ V tom sa oči všetkých obrátili na cudzinca a hned mu bolo jasné, že má teraz obrovský problém. „S teba sa najeme všetci!“ Zasyčala s nepríjemným úsmevom čašníčka. „ Ty určite nie.“  Povedal cudzinec a hned nato vytiahol obidve ruky spod stola a jednou vystrelil čepel s jeho mechanizmu rovno do čela oproti sediaceho démona a drúha trafila čašníčku rovno do oka a vyšla na druhej strane. Prekopol stôl a pohár s pivom padol medzi démonov a vyprskol na nich. Démoni zarevali od bolesti ale viditeľné poškodenie im to nespôsobilo. Cudzinec využil moment, prehodil svoju tašku oknom, stihol zdvihnúť len jeden svoj meč a preskočil von oknom.

Na ulici bola tma a lovec sa rozbehol rovno ku miestnemu kostolu. Obzrel sa len na chvílu  a démoni ktorí bežali v diaľke za ním už priveľmi neskrývali svoj  skutočný vzhľad. Bolo vidieť dlhe, žlté tesáky namiesto zubov a červeno čierne oči. Okamžite ako dobehol do kostola za sebou zavrel dvere a vložil svoj jediný meč do dverí tak, aby sa dvere nedali otvoriť. Démoni začali búchať na dvere a cudzinec medzitým nervózne vytiahol z tašky kriedu a začal kresliť veľký kruh medzi drevenými lavicami, zo znameniami uprostred aj na vonkajšej strane kruhu. „Toto by mohlo stačiť ale dlho to nevydrží.“ Povedal si sám pre seba a do jednej ruky si vzal svoju špecíalne mechanicky upravenú kušu ktorá mohla sama vystreliť šesť šípov predtým než sa musela znova natiahnúť a nabiť. Do druhej ruky si vzal flaštičku so zvláštnou bledomodrou tekutinou. Bol pripravený.

Démoni rozrazili dvere a v tom momente lovec hodil flašku rovno do dveri a po dopade sa po podlahe divoko rozliali modré ohne ktoré ihned spálili niekoľkých démonov na popoľ. Ostatní démoni preskočili vysokými oknami a obklopili cudzinca, ktorý ihneď vystrelil a trafil démona rovno do hrude. Démon mal asi na stotinu strašný výraz prekvapenia a potom sa doslova rozprskol po miestnosti vo fontáne krvi. Vtedy si démoni všimli, že hroty śipov maju vyryté neznáme znamenia. Ďalším dvom šipom sa démoni vyhli no ostatné trafili ciel a to nasledovalo ďalšie výbuchy krvy ktoŕe maľovali steny a lavice kostola na červeno. Medzitým prvý démon dorazil k vonkajšej časti kruhu a v tom ho zasiahol elektrický výboj a odhodil medzi lavice.  Veľká časť znamení z kruhu zmizla a po lovcovi skočil ďalši démon ktorého opať odhodil elektrický prúd. Na tretí raz už zmizli všetky znamenia ale lovec už mal kušu nabitú. Trafil démona ktorý eše ležal na zemi omámený z výboja a to samozrejme nasledovala explózia krvi.

Lovec však nečakal, že mu medzitým skočil na chrbát zo zadu iný démon a zakúsol sa mu svojimi žltými tesákmi rovno do krku. Od bolesti pustil kušu a démon ho odhodil cez miestnosť až k dverám kde zatiaľ dohorel modrý oheň. Cudzinec napriek ohromnej bolesti vedel, že toto je jeho jediná šanca. Postavil sa a bežal k meču ktorý padol neďaleko, potom čo démoni rozrazili dvere. Zdvhihol ho a jedným švihom z otočky odsekol démonovi hlavu ,ktorý si myslel, že ho ľahko dostane.

Už ostal iba jeden démon,starec. Starcovi popraskala a roztrhala sa všetka koža.Pod ňou sa objavilo šlachovité čierne telo. Na hlave mu vyrazili rohy a z nôh a rovnako aj z rúk mu vyrazili dlhé drápy, rovnakej, žltozelenej  farby ako jeho ostré zuby. Démon sa zasmial mrazivými prenikavým hlasom a pomalým krokom vyrazil rovno k lovcovi. Lovec sa rozohnal mečom a démon odrazil útok drápmi na jednej ruke  a druhou sa rozohnal rovno po lovcovej tvári. Drápy tesne minuli tvár a len tesne poškrabali líce.  Lovec okamžite opätoval úrok bodnutím ale démon nastavil dlaň hrotu meča, meč prešiel dlaňou a ostal zaseknutý v nej. Démon sa zasmial a druhou rukou chytil lovca pod krk a zdvihol ho zo zeme. „Za to čo si urobil ťa zožerem po kúskoch zaživa a vždy ked omdlieš od bolesti, počkám kým sa zase preberieš aby som pokračoval.“  V tom si lovec uvedomil, že mal ešte jednu poslednú možnosť ako sa zachrániť. Z posledných síl sa chytil démonovej ruky ktorá ho držala pod krkom a zašepkal vetu. Démonovi zasyčalo miesto na ruke kde sa ho lovec držal a démonove zovretie sa uvolniľo. Lovec toho využil aby dobehol ku kuši, zdvihol ju zo zeme, namieril na démona a vyprázndil všetky zvyšné šípy do jeho hrude. Démon, silnejši než jeho mŕtvi kolegovia sa nachvílu prekvapene pozeral čo sa vlastne stalo a potom vybuchol do spršky krvi.

Lovec si konečne vydýchol, adrenálín mu vyprchal z krvi a on omdlel. Prebrali ho lúče slnka prenikajúce cez rozrazené dvere a rozbité okná. Stratil veľke množstvo krvi a nevládal sa ani postaviť. Doplazil sa k svojej taške ktora všetok ten chaos prežila vcelku, vybral odtial malu zaguľatenú flaštičku so sýto červenou farbou a do dna ju vypil. Za pár sekúnd po vypití už mal silu na to aby sa postavil. Obviazal si rany, pozbieral všetky šípy, meč si zasunul na chrbát a vracal sa smerom do hostinca. Ako prechádzal dedinou videl,že tam nikto nieje. Obyvatelia boli už dávno zabitý démonmi ktorí si na lovca nachystali pascu ktorá ho skoro zabila. Preňho to však bol deň ako každý iny. V hostinci si vzal svoj drúhý meč ktorý tam predtým musel nechať, nalial si to hnusné pivo, pohár vypil do dna a odyšiel z dediny.



Prístupov 2354
Kvalita článku
(70%) hlasov 4

PRÍSPEVKY
SLEDOVAŤ
Prosím prihláste sa pre možnosť pridania komentáru.
Prihláste sa, alebo použite facebook login facebook login
ĎALŠIE ČLÁNKY V BLOGU
Lovec
[ 14.9.2011] (príspevkov 5)